V čase kľudového potenciálu kardiomyocytov je srdce v elektrickej rovnováhe. Elektrické napätie medzi vnútrom bunky a vonkajškom je -90 mV. (Vnútro bunky má negatívny náboj, vonkajšok je na nule)
Keď nastane depolarizácia vnútro bunky stratí negatívny náboj a ide do plusového náboja. Vonkajšok bunky sa relatívne oproti vnútru stáva negatívnym.
Medzi už depolarizovanou oblasťou (negatívnou) a ešte nedepolarizovanou oblasťou (s nulovým nábojom) vzniká elektrické napätie a preteká malé množstvo elektrického prúdu v smere od väčšieho náboja (v absolútnych číslach) k menšiemu.
| 1) Začiatok depolarizácie v predsieňach |
2) Pokračovanie depolarizácie I(d) je depolarizačný prúd. Smer a intenzita tohto prúdu zodpovedá za vznik výchylky na EKG |
|
 |
| 3) Koniec depolarizácie - srdce - extracelulárna časť - je teraz oproti vnútru buniek el. negat. | 4) Repolarizácia - nastáva v opačnom smere ako depolarizácia - z okrajov smerom dnu, zdola smerom hore. I(r) je repolarizačný prúd. Predsiene sa repolarizujú ešte počas depolarizácie komôr. |
|
|
Táto schéma je samozrejme veľmi zjednodušená, srdcová svalovina nie je jednoduchá 3d elipsa, ale má svoje zákutia. ako táto depolarizácia prebieha na reze srdca ukazuje video.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára